SR / ČR, 2022, 111´, r. Marta Ferencová

Spleť vzťahov, reálnych a zároveň vtipných situácií, ktoré prináša sám život. Film o priateľoch, ktorých snaženie smeruje k jedinému cieľu: „BYŤ ŠŤASTNÝ“.
Komédia na motívy bestselleru Evity Twardzik, V lete ti poviem, ako sa mám, mapuje životy partie štyridsiatnikov, ktorí sa kamarátia od detstva a dodnes sa stretávajú už spolu so svojimi rodinami. Po rokoch sa ale začínajú objavovať tajomstvá, ktoré ich životy navždy zmenia.

Premiéra pásma dokumentárnych filmov za účasti filmových tvorocv.

MICHALOVSKÝ ČERNOBYĽ
Sídlisko SNP v Michalovciach miestnymi obyvateľmi nazývané Michalovský Černobyľ alebo Mesto duchov sa začalo stavať v roku 1988 a malo v ňom bývať 40-tisíc ľudí. Príbehy, ktoré malo poňať a rozvíjať sa v ňom nikdy neusadili.

PRÍBEH MERINY
Na mesto Trenčín a jej obyvateľov mal v minulosti textilný podnik Merina obrovský vplyv. Takmer každý z Trenčína a jeho okolia mal v rodine niekoho, kto v Merine pracoval. Práve vďaka nej sa o Trenčíne hovorilo ako o meste módy a látky z tejto fabriky sa distribuovali do celého sveta. Zaujímavá bola výnimočnosť uzavretého výrobného okruhu podniku a sociálny systém, ktorý zamestnancom ponúkali jeho francúzski zakladatelia Tiberghienovci. Nakrúcanie dielu o Merine sa realizovalo v čase príprav na búranie niekoľkých historických budov jej výrobného areálu. Hoci nešlo o pôvodný zámer, do príbehu sa dostal aj boj medzi aktivistami za zachovanie stavieb a developermi, ktorí na ich mieste plánujú postaviť hypermarket.

PROJEKT 566 SEDADIEL
Kino Družba je umiestnené v srdci sídliska Terasa, bolo navrhnuté tak, aby sa stalo multikultúrnym bodom mimo centra mesta. S pribúdajúcimi panelákmi sa tak stavalo najmodernejšie kino v Košiciach.

Nórsko, 2021, 103´, r. Yngvild Sve Flikke

Keď Rakel (23) dosť neskoro, v šiestom mesiaci, zistí, že je tehotná po nie až takej romantickej jednorazovke, jej svet sa mení. Jej priateľ, ktorý nie je otcom, je v pohode s tým, že Rakel čaká dieťa. Ale tá vôbec nie je pripravená stať sa matkou. Keďže potrat už nie je možný, jedinou možnosťou je adopcia. A práve vtedy sa objaví Ninjababy, animovaná postavička, ktorá robí Rakel z každodenného života peklo. Vyštverá sa z jej poznámkového bloku a skočí jej do čajovej šálky, odkiaľ jej stále pripomína, aká je otrasná.

VB, 2021, 97´, r. Kenneth Branagh

Nádherné detstvo v kulisách znepriateľeného Belfast koncom 60.rokov minulého storočia. Kenneth Branagh a jeho najosobnejšia filmová spoveď.

Fra, 2020, 87´, r. Denis Imbert

Stéphane sa rozhodne presťahovať do krásneho pohoria Cantal, aby sa mohol viac zblížiť so svojou 8-ročnou dcérou Viki, ktorá od zmiznutia svojej matky mlčí. Počas prechádzky v lese jej pastier daruje šteniatko menom Mystery, ktoré jej postupne dodá chuť do života. Stéphane však veľmi rýchlo zistí, že zviera je v skutočnosti vlk… Napriek varovaniam a nebezpečenstvu tejto situácie sa nedokáže prinútiť oddeliť svoju dcéru od tohto zdanlivo neškodného chlpatého klbka.

Belgicko / Francúzsko, 2020, 92´, r. Charlène Favier

Dospievajúca Lyz má pred sebou žiarivú kariéru vo vrcholovom športe. Talentovaná zjazdová lyžiarka prichádza do vyhláseného tréningového kempu, ktorý vedie charizmatický Fred, tvrdý, ale pozorný tréner. Pre Lyz, ktorá pochádza z rozvrátenej rodiny a má veľmi problematický vzťah s matkou, je pohľadný starší muž vzorom, ku ktorému zbožne vzhliada. Vo chvíli, keď prichádza zlom v jej športovej kariére, dôjde v jej súkromnom živote k oveľa temnejší udalosti. Neskúsené dievča sa ocitá uväznené v situácii, v ktorej sa prelína nevyrovnaný románik a sexuálne zneužívanie. Slalom je aktuálnou športovou drámou, ktorá ale pojednáva o veľmi univerzálnom probléme toxických vzťahov a zneužitej dominancie.

Švédsko, 2021, 98´, r. K. Lindström, K. Petri

V roku 1970 precestoval filmár Luchino Visconti celú Európu, hľadajúc dokonalého chlapca, ktorý by zosobnil absolútnu krásu v jeho filmovej adaptácii románu Thomasa Manna Smrť v Benátkach. V Štokholme objavil Björna Andrésena, hanblivého 15-ročného tínedžera, ktorému priniesol zo dňa na deň svetovú slávu; Björn strávil krátku, ale intenzívnu časť búrlivej mladosti medzi benátskym Lidom, Londýnom, filmovým festivalom v Cannes a vzdialeným Japonskom. Päťdesiat rokov po premiére Smrti v Benátkach nás Björn vezme na pozoruhodnú cestu, utvorenú z jeho osobných spomienok, dejín kinematografie, poľnej slávy a tragických udalostí.

Fínsko / Švédsko, 2020, 103´, r. Zaida Bergroth

Helsinki 1945. Koniec vojny prináša maliarke Tove Jansson nový pocit umeleckej a spoločenskej slobody. Zatiaľ čo svoje umelecké ambície sústreďuje na maľovanie, očarujúce príbehy muminovských postavičiek, ktoré rozprávala vystrašeným deťom v protileteckých krytoch, rýchlo začnú žiť vlastným životom a prinášajú jej celosvetovú slávu a finančnú slobodu. Jej túžba po slobode je však vystavená skúške, keď stretne divadelnú režisérku Vivicu Bandler, ktorá v nej roznieti elektrizujúcu a pohlcujúcu lásku.

Česko, 2022, 103´, r. Jiří Havelka

Malebnou českou krajinou prechádza motoráčik. Ľudia vo vnútri sedia, rozprávajú sa, alebo naopak mlčia, pokukujú z okien alebo pospávajú. Vlak sa náhle pokazí a strojvodca Miloš musí vystúpiť z vlaku, aby poruchu napravil. Vlak stojaci v miernom spáde sa však samovoľne rozbehne späť do východiskovej stanice a vydesenému Milošovi nezostáva nič iné, len sa poklusom vydať za ním. Cestujúci ocenia, že zase idú, ale čoskoro si uvedomia, že zlým smerom. Hlasno protestujú a dožadujú sa informácií. Kabína rušňovodiča je nepriedušne uzavretá a nikto sa spoza dverí neozýva. Medzi cestujúcimi sa šíria prvé ataky paniky – že by to bol únos, pomsta alebo úplné zlyhanie systému?

Česko, 2021, 95´, r. Miloslav Šmídmajer

Prečo dielo Milana Kunderu tak zaujalo po celom svete? Prečo odišiel do Francúzska a začal písať vo francúzštine? Čo je za tým, že bránil prekladom svojich posledných románov do češtiny? Prečo sa vyhýba kamerám a publicite? Dokument o Kunderovom diele nás zavedie do jeho rodného Brna, do čias, keď študoval a učil na FAMU, alebo do obdobia normalizácie, kedy mu bolo bránené v tvorbe a nebol vydávaný, hoci už žal úspechy v zahraničí. Napriek tomu uviedol hru Jakub a jeho pán s J. Bartoškom, avšak pod iným menom. V polovici 70. rokov využil pozvanie univerzity v Rennes a začal tam prednášať. V r. 1979 ho české úrady zbavili občianstva. Kundera to komentoval slovami: „Vtedy všetko ovládali Rusi a práve Rusi rozhodli, že už nie som Čech.“ Prezident Mitterand mu udelil francúzske občianstvo. Svoj najslávnejší román Neznesiteľná ľahkosť bytia vydal už ako Francúz. Neskôr však už neudeľoval súhlas so sfilmovaním svojich diel.