Marie sa najskôr vzpiera, snaží sa uniknúť a len divo kričí. Je ťažké odhadnúť, či bude vôbec schopná niečo sa naučiť. Po počiatočných neúspechoch a prekážkach sestra Marguerite nakoniec uspeje aj vďaka svojej nekonečnej trpezlivosti, radostnej viere a láske k mladej Marie. Naučí ju znakový jazyk, vďaka ktorému sa Marie neskôr naučí Braillovo písmo, písať na stroji, šiť, pliesť, učiť sa dejepis a zemepis. Izolovanú ľudskú bytosť, ktorá bola okolnosťami odsúdená na živorenie, láska a vytrvalosť dokážu pretvoriť na pôvabnú mladú dámu. Jej príbeh je považovaný za zázrak. Technika sestry Marguerite sa používa doteraz a ústav v Larnay je dodnes v prevádzke.
Režisér Jean-Pierre Améris svoj prístup k príbehu popisuje takto: „Film, ktorý som si predstavoval, je priezračný a ľahko zrozumiteľný. Chcel som natočiť Mariine ruky, ako sa dotýkajú zvierat, stromov a tvárí, dojemné chvíle, z ktorých sa rodí reč a príbeh oslobodenia, znovuzrodenia.“
